Úvod do histórie obce
V severnej časti Nízkych Beskýd pod hlavným karpatským hrebeňom 14 km severovýchodne od Svidníka leží obec Vyšná Pisaná. Táto pohraničná obec ležiaca pri štátnej hranici s Poľskou republikou je posledným, najsevernejšie položeným sídlom hornej časti doliny rieky Kapišovky.
Územie chotára obce patrí ku geomorfologickému celku Ondavská vrchovina.
Fytogeograficky patrí chotár obce do obvodu východobeskydskej flóry a je súčasťou ochranného pásma Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v jej najzápadnejšej časti.
Tvoria ho prirodzené lesné spoločenstvá s prevahou porastu buka a hrabu. Vo vyšších polohách hraničného hrebeňa sa tu vyskytujú spoločenstvá typických bučín premiešané aj náročnejšími drevinami ako javor horský, brest, jaseň, lipa a javor mliečny. V pramenistých oblastiach sa vyskytujú spoločenstvá jedľových bučín a na hrebeňových plochách aj jaseňové javoriny.
Na podhrebeňových lokalitách v lesoch sa vyskytujú chránené a vzácne rastlinné druhy ako sú Telékia ozdobná, Skopólia kranská, Snežienka jarná. Na vlhkých lúkach rastie Vstavačovec májový, na okrajoch lesov a zarastených pasienkoch Vemeník dvojlistý, Bradáčik vajcovitý a Vstavačovec Fuchsov.
Bohatstvo okolitých lesov poskytuje prirodzenú ochranu a priaznivé podmienky pre život jelenej, srnčej a diviačej zveri. Zo šeliem sa tu vyskytuje vlk obyčajný, rys ostrovid, líška obyčajná, mačka divá, kuna lesná, vydra riečna a jazvec obyčajný. Z množstva druhov vtáctva sa tu okrem početných spevavcov vyskytuje orol krikľavý, bocian biely, bocian čierny, sokol lastovičiar, jastrab veľký, myšiak hôrny, sova obyčajná, sova dlhochvostá, ďateľ veľký, tesár čierny, dudok obyčajný, jastrab krahulec, chrapkáč poľný a iné.
Prírodnú krásu okolia obce oceňujú turisti, ktorí tu prichádzajú po červeno značkovanej turistickej magistrále Cesta hrdinov SNP. Táto vedie pohoriami a dolinami Slovenska od Bradla až po Dukliansky priesmyk. Je súčasťou medzinárodnej diaľkovej turistickej cesty E 8
