Úvod do histórie obce
V severnej časti Nízkych Beskýd pod hlavným karpatským hrebeňom 14 km severovýchodne od Svidníka leží obec Vyšná Pisaná. Táto pohraničná obec ležiaca pri štátnej hranici s Poľskou republikou je posledným, najsevernejšie položeným sídlom hornej časti doliny rieky Kapišovky.
Staršie dejiny
Obec Vyšná Pisaná patrí medzi najmladšie dediny na panstve Makovica a bola založená v poslednej vlne vzniku trvalých sídlisk v jeho lesnatej, severovýchodnej časti v druhej polovici 16.storočia.
Najstaršia správa o nej je v daňovom súpise Regestrum domorum et taxarum nobilium et rectificationum comitatus Saaros z roku 1600 ( MOL E158, A2655, s.328 ). Tento sa od predchádzajúcich, ale aj väčšiny nasledujúcich líši tým, že uvádza počty zdanených domov.
Prvá svetová vojna
Začiatok 20.storočia priniesol tomuto regiónu ďalšie utrpenie, keď neostal ušetrený ničenia v prvej svetovej vojne. Po vyhlásení mobilizácie nastúpili do armády schopní muži vo veku do 50 rokov. Už to samo o sebe bolo veľkým zlom, pretože gazdovstvá ostali bez robotných rúk.
Život po vzniku Československej republiky
Vznik Československej republiky po skončení prvej svetovej vojny prijali obyvatelia Vyšnej Pisanej a aj celého regiónu s radosťou a vierou v lepšiu budúcnosť. Obyvateľstvo obce sa tradične hlásilo k rusínskej národnosti, ale v roku 1919 sa zo 115 obyvateľov k nej prihlásilo iba 46 občanov a 69 sa prihlásilo k novej československej národnosti, čo bolo nepochybne prejavom ich očakávaní z novej štátnosti.
Druhá svetová vojna
Prvé dotyky s vojnou mala obec veľmi skoro. Už v jeseni roku 1939 tadiaľto prechádzali skupiny utečencov z Poľska. Hospodárska situácia obyvateľov sa v prvých rokoch vojnového slovenského štátu zhoršila.
Od oslobodenia až po súčastnosť
Najdôležitejšou úlohou obyvateľov po návrate z evakuácie bola obnova ich zničenej rodnej obce.
Už 24.3.1945 bol v obci zriadený prvý MNV, ktorého predsedom sa stal Vasiľ Jurčišin. Jeho úlohou bolo organizovať pochovávanie mŕtvych vojakov a koní, zabezpečiť provizórnu opravu ciest a mostov, likvidáciu rumovísk a podieľať sa na rozdeľovaní pomoci, hlavne potravín medzi obyvateľov obce.
Obyvateľstvo obce v číslach
Počet obyvateľov a domov v obci podľa sčítania ľudu v rokoch 1787 – 2001
| ROK | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1787 | 133 | 18 |
| 1828 | 190 | 22 |
| 1869 | 108 | - |
| 1880 | 107 | 20 |
| 1890 | 126 | 22 |
| 1900 | 156 | 29 |
| 1910 | 140 | 25 |
| 1919 | 115 | 21 |
| 1921 | 112 | 21 |
| 1930 | 166 | 23 |
| 1940 | 200 | 27 |
| 1950 | 167 | 26 |
| 1961 | 140 | 27 |
| 1970 | 138 | 27 |
| 1980 | 112 | 27 |
| 1991 | 79 | 27 |
| 2001 | 80 | 28 |
Školstvo
V obci ako aj v celom okolí bola veľmi dlho nízka vzdelanostná úroveň. Pred prvou svetovou vojnou chodili žiaci do Gréckokatolíckej cirkevnej školy v Nižnej Pisanej, kde vzdelávacie výsledky vzhľadom k tomu, že žiaci navštevovali školu iba krátke obdobie, keď nemali prácu doma a hlavné predmety sa učili po maďarsky, boli veľmi slabé. Prvú zmienku o tejto škole sme našli z roku 1861, kedy bol kantorom a učiteľom Andrej Hladonik, zrejme vzdelanejší dedinčan.
Cirkvi
Dôležitou súčasťou života občanov obce je ich duchovný život. Vyšná Pisaná bola stáročia filiálkou gréckokatolíckej farnosti v Nižnej Pisanej. Matrika narodených, zosnulých a zosobášených tu bola vedená už od roku 1752. V ŠOBA v Prešove je zachovaná len matrika farnosti z rokov 1860 – 1862 ; 1866; 1867; 1869; 1875 – 1892 a 1895 ; ostatné časti boli zničené vojnovými udalosťami.
Symboly obce
Symboly obce Vyšná Pisaná sú zapísané do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou V - 172 / 2001 v tejto podobe:
Volení predstavitelia obce
Obyvatelia obce boli v minulosti nútení prekonávať obrovské ťažkosti. Trvalou hodnotou zostane, že dnešná podoba Vyšnej Pisanej je výsledkom ich pracovitosti. Je výsledkom aj práce funkcionárov obce, ktorí sa v každom období snažili zabezpečiť pre obec to najlepšie.
