Druhá svetová vojna
Prvé dotyky s vojnou mala obec veľmi skoro. Už v jeseni roku 1939 tadiaľto prechádzali skupiny utečencov z Poľska. Hospodárska situácia obyvateľov sa v prvých rokoch vojnového slovenského štátu zhoršila.
Prvými obeťami režimu sa stali židovské rodiny. Z obce boli v roku 1942 násilne odvlečené tri chudobné rodiny ( rodina Pavla Mellera, Barucha Mellera a Berka Berkoviča ). Zo 16 osôb sa konca vojny dožila iba jedna. Na majetok vlastníkov Ehrenberg, Rosenblüth a Gross bola uvalená štátna správa.
Udalosti dostali rýchly spád od leta 1944. Už začiatkom júla 1944 sa zastavila v obci na krátky odpočinok časť partizánskej brigády Alexander Nevskij, ktorá pod velením pplk. V.A.Karasjova – Stepanova prechádzala z Generálneho gouvernementu ( Poľsko ) cez Dukliansky priesmyk do Čerhovského pohoria. Celá brigáda mala podľa rozviedky slovenského štátu až 700 ľudí a 400 koní.
Do oblasti priamych frontových bojov sa obec dostala už onedlho po začiatku karpatsko-duklianskej operácie. Na krátky čas ju obsadili už 21.septembra jednotky 1.gardového zboru gen.mjr. V.K.Baranova. Tieto jednotky sa dostali do obkľúčenia a po krátkych bojoch sa prebili naspäť k 38.armáde. 24.septembra po ich ústupe prišli do obce nemecké vojska. Nasledoval letecký útok vojsk Červenej armády ( ČA ), pri ktorom bola obec bombardovaním zápalnými a výbušnými bombami čiastočne poškodená.
Obyvatelia obce dostali rozkaz k evakuácií. Väčšina rodín odišla do dedín v okolí Giraltoviec, niektoré ku Prešovu. Asi 10 osôb sa ukrývalo v lesoch a po príchode vojsk ČA boli evakuované do Poľska.
V snahe prelomiť front prenikli vojska ČA lesnatým terénom v priestore Baranie – Vyšná Pisaná. 5.októbra 1944 vojska 241.streleckej divízie plk. T.A.Andrijenka a 242.tanková brigáda plk. M.E.Timofejeva Vyšnú Pisanu oslobodili. Nemecké vojská zaujali novú opevnenú líniu južne od obce a front sa stabilizoval.
Po neúspešných pokusoch o prienik cez úžinu nad obcou Krajná Poľana sa sovietske velenie rozhodlo zmeniť smer hlavného úderu. Po novovybudovanej tankovej ceste cez lesnatý pohraničný hrebeň prepravilo do Vyšnej Pisanej tanky. Nasledoval útok, ktorý sa zmenil na najväčšiu tankovú bitku na území Slovenska. Nemecké delostrelectvo, ktoré odstreľovalo nástupný priestor vojsk ČA, zmenilo Vyšnú Pisanu na ruiny. Bojov sa zúčastnila aj 1.brigáda Československého armádneho zboru v ZSSR, ktorá z nástupného priestoru východne od Vyšnej Pisanej útočila na kótu 536 Javira, južne od obce. Pre veľké straty na životoch celé údolie od obce Kapišova na sever nazvali vojaci ČA Údolím smrti.
V roku 1945 bolo v obci exhumovaných 481 padlých vojakov ČA. Iba 18 priezvísk padlých sa podarilo identifikovať. Pochovaní sú pri pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku. Ako svedectvo o týchto udalostiach bol v roku 1970 osadený v obci sovietsky tank T – 34, ktorý pripomína príchod a úder tankových jednotiek ČA.
Tragickou pripomienkou vojnových udalostí sú mená rodákov z obce, ktorí zahynuli počas vojny. Sú to: Peter Rodák, Ján Dubivský, Vasil Chovanec, Ján Hvozda, Anna Slivinská, Júlia Chovancová, Demeter Vanat, Vasil Kuchta, Mária Vanatová, Michal Vanat, Jozef Krajkovič, Vasil Kalin, Jozef Bernatský, Anna Kostiková, Zuzana Hvozdová.
V obci ostalo 6 vdov a 19 sirôt. Invalidmi ostali Michal Kuchta, Anna Kuchtová a Jozef Rodák. Po vojne bola obrovským nebezpečenstvom všadeprítomná munícia. V roku 1950 zahynuli pri výbuchu mínometného náboja 7-ročný Ján Rodák a 10-ročný Andrej Kuchta. V roku 1956 prišlo pri ďalšom výbuchu munície o ruku Michal Hvozda. Ešte 12.mája 1983 bol pri výbuchu delostreleckého náboja v Nižnej Pisanej smrteľne zranený 17-ročný obyvateľ Vyšnej Pisanej Vladimír Vančišín.
Pamätník, ktorým si občania obce uctili pamiatku tých, ktorí zahynuli v dôsledku vojnových udalosti bol v obci odhalený 5.10.1988.
Za prínos obyvateľov obce k oslobodeniu bola Vyšnej Pisanej prepožičaná prezidentom republiky Antonínom Novotným Dukelská pamätná medaila ( r. 1959 ) a vysoké štátne vyznamenanie Rad Červenej hviezdy ( r. 1969 ), ktoré jej prepožičal prezident republiky Ludvik Svoboda.
Občasné nálezy aktívnej munície nedávajú občanom obce zabudnúť na hrôzy druhej svetovej vojny dodnes.
